Autorka tejto knižky má rada, keď pri čítaní cíti, že napísaný text má „dobrý ťah“ ako komín. O čosi podobné sapokúsila aj sama v knižke, ktorú práve držíte v ruke, nie komín, ona nám pod nos rovno strká dom, domček jedným ťahom, poviedky o detstve, dospievaní aj o tom čo bolo potom – v prvej časti Je mi leto... V druhej časti Spoviedky, spovedá zo života – niekedy sama seba, inokedy ľudí, ktorý ju

Zborník najlepších poviedok 27. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získala Lucia Pálinkáš, 2. miesto Jana Wernerová, 3. miesto Anna Valentová.

Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení, a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti.

Michal Šanda sesbíral v posledních letech řadu ocenění, byl nominován na Magnesii Literu, získal komiksovou cenu Muriel nebo mezinárodní Bologna Ragazzi Award. Seřazením do kompaktního více než tisícistránkového svazku Generál v umyvadle plném blues se vyjevují skryté souvislosti a vazby mezi jednotlivými autorovými počiny básnickými, prozaickými, dramatickými a publicistickými.

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii. Starorímsky filozof a básnik Titus Lucretius Carus povedal, že „maličkosť dokáže nastaviť veľkej veci zrkadlo a priviesť nás tým na stopu pravdy“. Z Písanky vyplýva, že pre život Jána Štrassera sú maličkosti,

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu.

Známa autorka Helena Dvořáková predkladá ďalšiu knihu s príjemným realistickým pohľadom na život dvoch blízkych ľudí. Každý má svoje priority a aj ich komunikácia sa tomu podriaďuje.

Moji milí Slováci predstavujú reedíciu prvej samostatnej fejtónovej zbierky Júliusa Satinského. Ide o úprimné listy autora vlastnému národu napísané tesne po nežnej revolúcii.

Osobité videnie každodennosti človeka, vzťahy muža a ženy a osud človeka v dejinných súvislostiach sú hlavnou témou moderného, reflexívneho románu J. C. Hronského. Autor navyše pridáva i rozmer tvorivého človeka, ktorý dejiny prežíva a zaznamenáva ich, to je jeho pisár Gráč, hráč, zapisovateľ i spisovateľ.

Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda.

čistá duša prichádza s druhou zbierkou textov, ktoré sú tak trochu básničkami, aforizmami či slovnými hračkami. Všetky texty sú o láske, v rôznych jej podobách.

Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej.

Príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

Príbeh matky mimoriadne nadaného syna, ktorý svojim konaním zrútil jej predstavu o šťastnom rodinnom krbe s kŕdľom šantiacich vnúčat. Nádej na stretnutie sa so svojím milovaným synom, dávala jej silu, aby uniesla kríž svojho utrpenia.

Prozaik, básnik a novinár Peter Kompiš zasadil román do českého prostredia. Hlavný hrdina Milo Rojko žije alebo skôr živorí v Prahe zamestnaný ako bankový úradník.

\"V Mačacej krajine, ktorá sa nápadne podobá tej ľudskej, žijú kocúri a mačky, ktorí sa aj vo svojich prejavoch podobajú ľuďom. Reprezentujú tie najrozmanitejšie, dôkladne psychologicky stvárnené a umelecky presvedčivé charaktery a vlastnosti.

Pútavé rozprávanie o tragickom osude Židov. Skutočné príbehy obyčajných ľudí a \'pánske huncútstva\' v bohomzabudnutej slovensko-židovsko-maďarskej obci v blízkosti Halíča za éry Rakúsko-Uhorska.

Boris Filan vydáva knižku, aká sa píše roky, a preto sa dá aj roky čítať. Formou dialógov Majstra so žiakom , bonmotmi a anekdotami si uťahuje zo všetkého vážneho.

Skutočný príbeh starej bratislavskej rodiny z vily na Palisádach Píše sa rok 1918, keď nám autorka otvára dvere dorodiny, kde vzdelanie, morálka a princípy zohrávajú podstatnú rolu, a zatvára ich takmer o sto rokov neskôr, keď tieto atribúty života nadobúdajú skreslenú formu. Stávame sa svedkami skutočného príbehu vyššej strednej vrstvy, jej úspechov aj pádov.

Hlavnou postavou románu je slobodný takmer päťdesiatročný muž, alkoholik, ktorý sa kvôli žene rozhodne začať nový život a prihlási sa na protialkoholické liečenie. Sloboda opisuje pobyt svojho hrdinu na psychiatrickej klinike, priebeh jeho liečby, a to s dôvernou znalosťou prostredia i ľudí - pacientov, lekárov i zdravotníckeho personálu.