Výber z reflexií o vybraných dielach slovenskej aj inonárodnej poézie, prózy a literárnoteoretickej literatúry. Ide o typ odborných reflexií, pri ktorých metodologickým východiskom je selekcia výber takých literárnych diel, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne. To umožnilo autorke použiť pri hodnotení kritiku sympatie. Interpretačné reflexie analyzujú diela z hľadiska ich štruktúry, žánrov, sémantického

Najnovšia básnická zbierka Miroslava Kapustu – Zastávka na zatmenie, je z doterajších štrnástich knižných publikácii už jeho siedmou zbierkou poézie. Hoci sa okrajovo venuje aj iným literárnym žánrom, vo svojom vnútri sa predsa len viac cíti básnikom. Podobne ako jeho predchádzajúce básnické zbierky, ani táto nevznikla spontánne, ale bola dlhodobo tvorená a dotváraná v cieľavedomom prístupe tak, aby

Született vesztesek, naiv, nyeretlen kétévesek, a dolgok pozitív oldalát látni képtelen hősök bolyongnak a Nyeretlen egyszerre ismerős és idegen tereiben. A kukák tele vannak nyeretlen szelvényekkel. Vajon környezetünk csinál belőlünk lúzert, vagy mi tesszük élhetetlenné környezetünket? Van-e jogunk mást hibáztatni fiaskóinkért, és van-e jogunk nem kihasználni a lehetőségeinket? Miért elég valakinek

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým

Tajomná Ráchel Noa sa ako prízrak vynára z internetového sveta, aby priniesla svoju vášnivú výpoveď o živote, láske a smrti. Hoci zatiaľ publikovala poéziu iba na Facebooku, jej básne prezrádzajú, že na scénu slovenskej poézie vkročilo zvláštne stvorenie. Jej debutová zbierka Havran v kávomate, je presne ako káva. Silná. Niekedy až príliš. Neznesiteľne úprimná, no zároveň neodolateľná tou zvláštnou

Výber z básní a textov piesní významnej slovenskej speváčky, skladateľky, textárky, gitaristky a hudobnej publicistky. Touto knihou predstavujeme autorku ako všestrannú umelkyňu. Publikácia totiž okrem básní a textov obsahuje aj výber z autorkiných epigramov, ktoré mala zatiaľ uložené v šuplíku. Horňákovej umeleckú všestrannosť dokazujú aj jej obrazy, preto sme ich zopár využili ako ilustrácie na oddelenie

Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých.

Ján Buzássy (1935) je slovenský básnik a prekladateľ. Za básnickú zbierku Bystruška získal v roku 2008 Cenu Dominika Tatarku.

Magus je rebel. Magus odkazuje čitateľom: „Hodnota tejto knihy je v tom, že nemá žiadnu hodnotu.“ Magus recykluje svoju prázdnotu. Magus je mentálne spojenie s hviezdou Sírius, „hviezdou mágov“. Magus je pokus o výklad prvej tarotovej karty. Magus je radikálny opus autora graffiti poézie. Magus ide vždy svojou cestou. Magus je majster ilúzie, stojí pred nami nehybne vo vlnách a víroch v chaose života.

Ďalšia básnická zbierka Stanislavy Repar je pokračovaním autorkinho básnického výskumu mnohotvárnej identity ženy – ten sa síce naplno prejavil až v zbierkach Nahá v tŕní (2006) a Tichožitia (2011), no jeho stopy sme mohli zaznamenať už v 90. rokoch – v básnickom debute Zo spoločnej zimy (1994) a zbierke Na hranici jazyka (1997, 2000). Trojité Echoechoecho v názve predznamenáva rozčlenenie zbierky

Básnická kniha o zlomenom srdci a možnosti druhej šance ako ich ponúka posledný román Jane Austenovej Persuasion (1818) je emocionálnou a intelektuálnou cestou, akousi stredoeurópskou ženskou Grand Tour alebo sentimentálnou cestou s literárnou hrdinkou knihy aj jej autorkou. Osobná skúsenosť sa vynára v kontraste so súčasnou imagináciou aj celou austenomániou. Dominantnú poetickú formu 18.storočia,

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu).

Po Vajanského lyrickej tvorbe (Výbor z lyriky) prinášame aj jeho najdôležitejšie a kedysi slávne epické básne Maják, Herodes, Dušinský, Vilín i niektoré z tých menej známych. Všetky už prešli do literárnej histórie a tam zrejme aj ostanú, no občas nezaškodí vytiahnuť ich z čitateľského zabudnutia a pripomenúť si, čím (a za čo) chcel básnik nadchnúť našich praotcov a čím chcel pobaviť či očariť naše

Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta

SLÁVNOSŤ VESMÍRNYCH SVETIEL – záhadný, fascinujúci svet nášho Slnka a vesmíru je interpretovaný ako balans medzi niečím príťažlivým, zároveň trochu zakázaným aj vítaným, nepoznaným a neustále tajomným. Vstup na zakázané územie ponúka plné priehrštie podnetov na zamyslenie, pretavenie do veršov inšpirovaných krehkou krásou, ktorú tak hriešne opomíname. Veď to sme my, ktorí ho často kazíme, Slnku by

Básnická zbierka skúseného výtvarníka, cestovateľa a spisovateľa Jozefa Weisa je výrazom najhlbších zákutí autorovej duše. Odhaľuje ju \"až na kosť\". Zbierka je rozdelená do piatich častí: Spomienky, Tvorba, Cesty, túžby (ne)splnené, Ó, žena, láska naša, Život, v ktorých spomína na svoju rodnú dedinu, rodičov, ďalej na svoje cestovateľské zážitky a atmosféru ním precestovaných krajín. Neobchádza ani

Básne novej zbierky Správa o fiktívnej monarchii (2023) na prvú knihu čiastočne nadväzujú témami a výrazom, zároveň sú tvarovo koncentrovanejšie. Pre Šutaríkovu poéziu je charakteristická snová atmosféra a opisy záhadných procesov, ktoré sa však neuzatvárajú do autonómneho sveta fantázie, ale komentujú aj súčasnosť, jej reálie a napätia. Úzkostný pocit, prv výrazovo prekonávaný iróniu, sa terazp remieta

Divadelná hra zakladateľa divadla STOKA, ktorá v naštudovaní Divadla A. Bagara v Nitre získala Cenu Alfréda Radoka.

Ghetto Palm – Ailanthus altissima alebo pajaseň žliazkatý. Invazívna drevina so sklonom rásť v nehostinných podmienkach mestských oblastí alebo na zle udržiavaných a opustených pozemkoch. Debutová zbierka Michaela Papcuna Ghetto Palm je o fungovaní v informačnom a vnemovom pretlaku. O potrebe unikať na okraj, v snahe vydlabať možné posolstvá z všadeprítomného šumu. Zastaviť trieštenie obrazu okolitého