Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža. Kniha je

Autori publikovaných diel: Ondřej Mrázek, Bohdan Bláhovec, URPOP (Masha & Matej Samec) a Michal Šanda z Čiech, Levente Csender, Márton Falusi, Margit Garajszki a Barbara Rózsássy z Maďarska, Roman Boryczko, Jakub Kornhauser, Robert Król a Ola Stawis ka z Poľska a Bene, Marcel Lacko a Martina Boleková zo Slovenska.

Mierne uletená edícia Flexibuk je zameraná na kreativitu a vzájomnú konfrontáciu umelcov. Zaujali nás ľudia, ktorí sa spoliehajú na vlastnú intuíciu a vyhýbajú sa cieľovým páskam: tentokrát básnik Martin Vlado a skupina 9 fotografov pod vedením Leny Jakubčákovej. Nič viac, ani menej: iba ďalší Flexibuk v mierke 1:9.

Radoslav Rochallyi v jeho Rovnicovej poézii pracuje vo vizuálnej matematickej forme. Rochallyi razí myšlienku, že forma nasleduje funkciu a preto pristupuje k vizuálu funkčne a teda jeho aranžmány aj keď na prvý pohľad schematické, intenzívne pozývajú čitateľa, aby sa presunul do priestoru špekulácií. V knihe Rovnicová poézia je viditeľný rukopis hybridnej tvorby s prvkami Novej avantgardy, Concrete

Šestnásť elégií ruského básnika (*1935), ktorému je v Rusku i v Európe priznávané postavenie jedného z najvýznamnejších básnikov svojej generácie i ruskej poézie 20. storočia.

Jedenásty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje úvahy, eseje, príhovory, nekrológy, recenzie a články M. Rúfusa z rokov 1981 – 2008, publikované v knihách Epištoly staré a nové (1996), Život básne a báseň života (2002) a v priležitostnych tlačiach. Básnik „veľkého mravného i umeleckého výtlaku“, v tom čase najväčšia osobnosť v slovenskej literatúre, sa tu zamýšľa nad tvorbou svojich generačných

Ještě se musíme naučit milovat ticho a tmu je třetí řadovou sbírkou libereckého básníka Jana Vozky, autora, který se snaží jít za samotný příběh, je to vyprávění o nás, ale už jakoby bez nás.

Vladikov výber šesťdesiatich básní potvrdzuje, že jeho poetické videnie, jeho básnický svet a on ako básnik vo svete, nie je v optike umenia pre umenie, ale pre človeka. Jeho poézia sa vynára „na pokyn bytia“. To je jeho základný básnický postulát a on sa vinie cez celú jeho tvorbu, vyviera z jeho prvých básní, z jeho TÚŽBY (básnickej zbierky z roku 1993) až po ČAS POZNANIA (básnickej zbierky z roku

Človek sa prostredníctvom irónie odjakživa vyrovnáva so skutočnosťou. I Kvič reaguje na absurdity, aké plodí súčasná doba, a hravým spôsobom, skôr nadľahčene než zlomyseľne, miestami priam aforisticky, si vytvára vlastný odstup od tragických udalostí.

16. sbírka básníka Vladimíra Stibora. Název Lehké škrábnutí napovídá, že nejde o žádnou drsnou ani hlasitou lyriku.

Rozsiahly výber básní ľúbostných, náladových i príležitostných. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Další soubor edice Adaptovaná česká próza přináší čtenářům povídky jedné z nejznámnějších současných českých spisovatelek. Vybrané texty vycházejí z povídek a fejetonů a spojuje je jednoduchý styl vyprávění, sebeironie a smysl pro humor.

Autorský výber z poézie americkej poetky, ktorá začínala publikovať v 60-tych rokoch v rámci beatníckeho hnutia. Preklad Jan Zábrana.

Výber veršov jedného z najvýraznejších predstaviteľov mladšej írskej generácie, ktoré sa prevažne venujú prístavnej štvrti mesta na severoírskych hraniciach.

Výbor je pojat jako chronologicky členěný průřez tvorbou autora: od prvotin z poloviny sedmdesátých let minulého století až po texty datované rokem 1989. Kniha předkládá čtenáři pozoruhodný doklad o celistvosti originální poetiky širší veřejnosti méně známého surrealistického tvůrce, výrazného představitele surrealistické skupiny kolem Vratislava Effenbergera.

V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažiskosústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch.

Alena Kanásová, na pohľad krehká, vnútorne meditatívna, uvažujúca o sebe a svete – naliehavo, originálne aj poučne. To sa odráža aj v jej poézii, lebo akokoľvek je jej tvorba „iná“, je to poézia. Ale videnie krehkej autorky je ostré a odhaľujúce ako skalpel. A núti čitateľa rozmýšľať, znepokojuje.

Půvabné vzpomínky na dětský svět a na maminku, která dokázala udělat domov krásným, oslovily nejednu generaci. Prosté a jednoduché verše (např. Maminčina kytice, Mlýnek na kávu, Všední den, Dědečkův pohřeb, Vijío, Krabice na čaj, Domov... ) opěvují nejen dětství, ale především dobrotu, krásu, práci i únavu maminky a mluví ústy básníka za mnohé z nás. Tentokrát je doprovázejí ilustrace Jany Kiselov

Počet sto osmi haiku v této sbírce evokuje sto osm buddhistických iluzí gan, mizících v čistém chladném zvuku počátku japonského nového roku v doznívání sto osmi úderů zvonu. Těmito slovy uvádí sbírku její autor Jakub Zeman, japonolog, publicista, tlumočník, dlouholetý příznivec a propagátor tradiční japonské kultury a estetiky, dlouholetý autor a teoretik žánru haiku, milovník čaje a čajové kultury,

Z nevelkého básnického odkazu tohoto vizionářského francouzského básníka, který vytvořil své úchvatné dílo v průběhu pouhých tří let, se z veršovaných básní vydělují dvě sbírky a Dopisy vidoucího, napsané básnickou prózou: Iluminace, obsahující čtyřicet básní v próze a dvě básně ve volném verši, je text uhrančivé krásy, v níž se hroutí hradba mezi realitou a halucinací. Rimbaud je napsal mezi 17. a