Prorocká kniha. Magická stéla, pokrytá púštnym pieskom. Nájdená a očistená. Prebúdza magické myslenie, ktoré autor nazýva nepísanie.

Básne si nekladú za cieľ používať zložité a vycifrované slová, ale plynulo a zrozumiteľne prejaviť to, čo sa v autorovom vnútri skrýva a čo je navonok v uponáhľanej dobe neviditeľné. Schopnosť pozastaviť sa a rozmýšľať, prejaviťv svoj cit a tak si skrášliť svoj život. Ulahodiť svojej duši a zobudiť telo, vypovedať o vnútorných pocitoch.

Štvrtá básnická zbierka autora Jána Badáňa dopĺňa predchádzajúce zbierky o nové motívy a témy často reflektujúce aktuálne dianie.

Kniha \"Hora a jej Líška\" je symbolom symbiózy môjho totemového zvieraťa a miesta, kde žije- jej Hory. Horu nemožno ohraničiť do priestoru či času. Hora je miesto grandiózne ako svätyňa, tiché, vľúdne, ale aj drsné a ničivé. Hora je nepredvídateľná. Hora ľudí toleruje, ale nevyhľadáva. Každá Hora má svoju Líšku. A Líška... aj keď v nej veľa krát blúdi, predsa k nej patrí, a navždy k nej privinie.

Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez

Človek sa prostredníctvom irónie odjakživa vyrovnáva so skutočnosťou. I Kvič reaguje na absurdity, aké plodí súčasná doba, a hravým spôsobom, skôr nadľahčene než zlomyseľne, miestami priam aforisticky, si vytvára vlastný odstup od tragických udalostí. Vo svojom básnickom debute, v ktorom vyhrotený pocit vykorenenosti vedie k vzdoru voči individualizmu v atomizovanej spoločnosti, ponúka autentickú skúsenosť,

Autor tejto zbierky píše výlučne mestskú poéziu. Jeho básne pripomínajú obrazy Henriho Toulouse-Lautreca, pravdaže, na bratislavský spôsob. Aj pre Juraja Soviara je hlavnou témou mesto s jeho zákutiami, krčmičky, v ktorých si chlap môže vyliať dušu, parky, no najmä a predovšetkým ženy. Básnikovi mámia hlavu, prežíva s nimi ošiale aj sklamania, a napriek tomu, že sám má dušu romantika, obdivuje ženu

Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé: Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!

Všetko o mojej matke.

Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia. Do knižného výberu Vpísané do noci sú zaradené básne vnútorného

Zbierka Keď stíchne naša krv je vítaným autorským počinom špičkového slovenského poeta. Posolstvo, zodpovednosť v tvorbe, výnimočný talent, hlboký intelektuálny a umelecký vklad, to všetko sú hodnoty, pre ktoré Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov s vďakou k autorovi prijalo do edičného plánu tento titul. Prepracovaná poetika, bohatý jazyk, vycizelovaná výpoveď bez jediného zbytočného slova,

Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si

Autorská spolupráca maliara Jána Kudličku a básnika Juraja Kuniaka, vrátane grafika Pavla Chomu, prebieha už niekoľko rokov – ich prvým spoločným projektom bola rozsiahla monografia dokumentujúca tvorbu Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape. Mariánsky motív, ktorý tvorí platformu knihy Rosa Mystica, je dvojičkou ku knihe Lamium Album (2012) s témou piety. Cyklus siedmich básní s reflexívnym

Útla kniha veršov vychádza s vlastnými ilustráciami autora básnickej zbierky Gregora Nadzama.

Aj novú zbierku Kataríny Kucbelovej charakterizuje rezervovaný jazyk. Ale s osobnejšími témami získal nový náboj. Autorka vychádza z rámca každodennej životnej skúsenosti, ako ho určujú rodinné vzťahy, väzby na domov a na dôverne známe lokálne spoločenstvo. Namiesto evokovania idyly sa však sústreďuje na naše temnejšie tradície, ako sú zatrpknutosť, strach, predsudky, intolerancia, agresivita. Znepokojujúce

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov \"básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa\". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: \"Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej

Najnovšia básnická zbierka Jána Badáňa Nádej zomiera posledná obsahuje 100 tematicky rôznorodých básní, zameraných na súčasné spoločenské javy, ktoré majú ambíciu zaujať každého čitateľa poézie bez rozdielu veku...

Básnik Ján Motulko (1920 - 2013) vytvoril bohaté duchovné dielo, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou rozsiahlych dejín slovenskej katolíckej moderny. Jednou z kapitol týchto dejín boli osobné a literárne peripetie v období komunistickej neslobody, ktoré sú zachytené v básnických knihách zaradených do prvého zväzku Motulkovej poézie (2019). Impulz k začatiu novej kapitoly v živote a tvorbe priniesla básnikovi

Básne novej zbierky Správa o fiktívnej monarchii (2023) na prvú knihu čiastočne nadväzujú témami a výrazom, zároveň sú tvarovo koncentrovanejšie. Pre Šutaríkovu poéziu je charakteristická snová atmosféra a opisy záhadných procesov, ktoré sa však neuzatvárajú do autonómneho sveta fantázie, ale komentujú aj súčasnosť, jej reálie a napätia. Úzkostný pocit, prv výrazovo prekonávaný iróniu, sa terazp remieta