Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje

Kniha Kaviarenská poézia Ľuba Olacha má spolu 81 básničiek a je rozdelená na tri časti: Básničky z prostredia bratislavských kaviarní, krčiem a barov, taktiež z krčiem, barov a kaviarní na Slovensku a svetových od Paríža po Káhiru.. Ukážka: U Steina U Steina v záhradnej časti bývali sme hostia častí. Pre študákov bolo pivo tekutý chlieb a vypiť ich desať, nebol až taký hriech. Po majstrovských zápasoch

Vajanský bol lepší básnik ako prozaik. O tom by rád čitateľa presvedčil aj tento náš po starom povedané výbor z jeho lyrickej poézie. Kým voči Vajanského próze sa autori nasledujúcich generácií vyhraňovali zväčša polemicky, na jeho poéziu nadvä zoval aj taký básnický virtuóz ako J. Jesenský. Vtip, konverzačná ľahkosť, ale aj nepatetické vyjadrenie smútku či parnasisticky dokonalé sonety, to všetko

Básne si nekladú za cieľ používať zložité a vycifrované slová, ale plynulo a zrozumiteľne prejaviť to, čo sa v autorovom vnútri skrýva a čo je navonok v uponáhľanej dobe neviditeľné. Schopnosť pozastaviť sa a rozmýšľať, prejaviťv svoj cit a tak si skrášliť svoj život. Ulahodiť svojej duši a zobudiť telo, vypovedať o vnútorných pocitoch.

Peter Šulej (1967) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) v jednom zväzku pod názvom Prvá trilógia (2010), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria diela: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov

Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac iustrácií od Sofie, Hiraxovej \"sestričky\", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne? Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha... Ilustrácie: Janka Sofia Thomková

Autor svojej zbierke náboženských básni dal názov Svetlo do tmy. Motivovali ho k tomu Ježišove slová. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jn 8, 12. A práve tu, v týchto Kristových slovách nachádza ten najvzácnejší a najpresnejší terčík nasmerovania zmyslu celého pozemského života. Pritom hovorí, že nič iné, nič krajšie a výstižnejšie ho ani nemohlo

Štvrtá básnická zbierka autora Jána Badáňa dopĺňa predchádzajúce zbierky o nové motívy a témy často reflektujúce aktuálne dianie.

Po básnickej zbierke Golden Divine (2015)autor tentoraz prichádza s Mechanikou všednosti, ktorá má svoj básnický jazyk s minimalizmom a výrazným introspektívnym pohľadom do samého seba. Rochallyiho poézia je príjemná, čitateľsky dosť náročná, s prelivom filozofického pozadia, ktoré autor má. Pozorne sleduje svoje vnútorné pocity. Má v sebe múdrosť, ktorá by skôr patrila tým, ktorí prešli svojou životnou

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Dvojjazyčná kniha plná drevených srdiečok a veršov, určené nielen slovenskému čitateľovi ,ale aj ako milý pozdrav za hranice našej vlasti.Prekrásne drevené srdiečka, vyrezávané ženskou rukou a doplnené jednoduchými veršíkmi, plnými lásky k rodnej zemi,,Slovensku. Čitateľ tu nájde srdiečka o láske po ktorej túži každá živá bytosť,,, o anjeloch, ktorých všetci potrebujeme,,a v neposlednej miere srdiečka

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský) – básnik a prekladateľ – vydal 14 vlastných kníh poézie a 3 básnické preklady z nemčiny (z toho jeden v spoluautorstve). Jeho poézia ľudského rodu vypovedá o tom, čo je pre nás i pre ľudstvo to svetotvorné – uchopenie hodnôt človečenstva – bez ohľadu na ich háv. A v tom je Klasova hĺbka i sila, básnická genialita. T. Klas má svoje korene, svoje presvedčenie

Hovorí sa, že tam, kde rinčia zbrane, múzy mlčia. Ak by sme hľadali dôvod, tak ho nájdeme v permanentnom strese a strachu z ďalších dní, kde jedinou prioritou je túžba prežiť. Sú však autori, ktorí tento dôvod vedia prekonať. Práve naopak, majú potrebu vysloviť tú nekonečnú a svojou podstatou najľudskejšiu túžbu: nech zbrane prestanú rinčať a múza opäť rozozvučí svoju lýru. Medzi takýchto autorov patrí

„Plavím sa skrz oceán sĺz. Prieč obzorom, na vode; Motám sa v samote. Vo vetre beznádeje; Kam ma len zaveje. Ostávam v údive, či sa nájdu dve duše tak zblúdilé“ Inšpirované filmom “Spolok Mŕtvých Básnikov/ Dead Poets Society\", (ne)šťastnou láskou, osudom, vesmírom, a ostatnými trápnymi stránkami s citátmi, poéziou, veršami, básňami, atď. atď...

Autor (*1933) je významný slovenský lekár – gastroenterológ a vedec. V roku 1969 odišiel do USA, v New York City získal profesúru v odbore interného lekárstva a dlhé roky bol prednostom oddelenia gastroenterológie. Uverejnil stovky výskumných prác z oblasti chorôb zažívania a výživy. S manželkou Milenou žijú striedavo v New Yorku, na Floride a v Bratislave. Vyšli mu dve zbierky poézie Verše z diaľavy

Desiaty zväzok edície DIELO MILANA RÚFUSA obsahuje úvahy, eseje, príhovory, nekrológy, recenzie a články M. Rúfusa z rokov 1953 – 1979, publikované v knihách Človek, čas a tvorba (1968), Štyri epištoly k ľuďom (1969), O literatúre (1974) a v príležitostných tlačiach. Autor básnických kníh Až dozrieme, Zvony, Stôl chudobných a kníh pre deti Kniha rozprávok, Sobotné večery sa tu v polemických i filozoficky

Antologie současné slovenské poezie představuje desítku básníků našich východních sousedů (Mária Ferenčuhová, Erich Jakub Groch, Michal Habaj, Elena Hidvéghyová-Yung, Katarína Kucbelová, Eva Luka, Nóra Ružičková, Martin Solotruk, Peter Šulej, Radoslav Tomáš). Přebásnění se ujali jejich erudovaní čeští kolegové - básníci Petr Prouza a Jana Štroblová. Knihu doplňuje zasvěcený úvod předního slovenského