Autorka otvára svoj vnútorný svet a hovorí, že pocity ľudí sú si veľmi podobné, keď prežívajú vo svojich vzťahoch chvíle lásky, krízy a rozchodov. Stotožnenie sa s autorkinými básňami môže pomôcť pozornému čitateľovi pochopiť pocity iných a i samého seba.

Básnická zbierka Miroslava Daniša, ktorý debutoval ako básnik v roku 2002 básnickou zbierkou Dážď stratených.Jeho poézia obohacuje, zachytáva aj tie najjemnejšie signály akejsi večnosti, ktoré dokážu rozochvieť naše rezonančné plochy. Zbierka, ktorá ponúka čitateľovi v tejto pandemickej dobe spoločnosť, v ktorej sa nebude cítiť sám.

Popredný predstaviteľ duchovno-kresťansky orientovanej poézie darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje bás¬nickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že pri životnom jubileu – osemdesiatinách – nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“. V úvodnom slove knihy autor

Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu,

Pretkaná stovkami kopýt, ošklbané jazyky tráv, kam oči spočinú, tečie zeleň, v diali sa bronia skaliská brál. Šíročina sa pred zrakom perlí, pokropená diamantmi rosy, opozdený chumáč hmly k slnku sa lenivo trúsi. A pri hrkotavom potoku spotené kone skláňajú šije, pálčivo s tešivým čľapotom hltajú ľadové spenené kropaje. Roman Jadroň a jeho debutová zbierka, v ktorej vťahuje čitateľa do osídel živo

Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 – 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š. Kuzmová si priamo v básňach priznáva

Žena je najviac, dážď múdrych pohľadov a pôda, z ktorej vyrastá strom života. Básnik je vetrom vo vlasoch a pokiaľ ohňom, tak len v jej božských dlaniach. Kniha je venovaná ochrankyniam bytia.

Ak táto kniha niekoho privedie k tomu, aby sa sám pokúsil niečo vytvoriť, tak jej pôvod sa len potvrdil. Ak by niekoho inšpirovali jej riadky tak, že by ich aspoň zčasti zhudobnil, tak ich podstata bude korunovaná.

Debutová básnická zbierka mladej autorky Patrície Brestovanskej BEZVETRIE TICHOM vás prevedie tými najrozmanitejšími pocitmi, vychádzajúcimi zo zákutia tajomného srdca. Stretnete sa v nej s myšlienkami, ktoré nielenže pohladia vašu dušu, ale zoznámia vás aj so životnými rolami, ktoré autorka na svojej ceste za poznaním zakúsila. Jej svet bol skrášlený ligotavou dúhou, ktorej sa veľmi túžila dotknúť,

Mušľu svojho ucha / prilož k ústam mušle. / Počuješ tam more? / Tvoja krv tam šušle, odporúča Vlado Janček v básni Ako načúvať sebe samému. Začítajte sa do epigramov, vtipných krátkych i epicky košatých básní, hoci: čítaním si kazím oči / a písaním / povesť,

Zbierka uzatvára neostentatívnu, no jasne rozpoznateľnú trilógiu, započatú predošlými knihami Okamih pred dopadom (2010) a Ako tieň na pľúcach (2014). Ich typickými a novou zbierkou vo viacerých ohľadoch odlišne rozvíjanými znakmi sú difúznosť identity, inakosť rôzneho druhu, nielen existenciálna úzkosť, zrkadlenie sa v roztrieštených plochách časopriestoru, asociálnosť, vyplývajúca aj z heteronormatívnych

Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si

Básnická zbierka prináša milovníkom poézie Nymfy, V Európe s pohárom vína, Tak trochu v Oriente a Nostalgické spomienky. Autor sa zdôveruje čitateľovi, akú významnú a nenahraditeľnú rolu v jeho živote zohráva nežné pohlavie, žena. Žena múza, žena manželka, žena opora, žena nedobytná, žena zvodkyňa... Básne čitateľa prevedú krajinami Francúzsko, Anglicko, Taliansko... Autor preskúma zákutia európskych

Autorka Dana Janebová vo svojej básnickej zbierke odhaľuje intímny, duševný svet. Práve prostredníctvom jej poézie, jednotlivých veršov čitateľ vstupuje do sféry, ktorá je azda každému známa, blízka, ktorou si každý z nás už, možno aj neraz, prešiel. LÁSKA. Cit neobyčajný, mimoriadne príjemný, ale rovnako aj bolestivý. Čitateľ sa zrazu ocitá v rukách samoty alebo odcudzenia. Autorka približuje obe

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené

Poézia.

Ďalšia básnická zbierka Stanislavy Repar je pokračovaním autorkinho básnického výskumu mnohotvárnej identity ženy – ten sa síce naplno prejavil až v zbierkach Nahá v tŕní (2006) a Tichožitia (2011), no jeho stopy sme mohli zaznamenať už v 90. rokoch – v básnickom debute Zo spoločnej zimy (1994) a zbierke Na hranici jazyka (1997, 2000). Trojité Echoechoecho v názve predznamenáva rozčlenenie zbierky

Rapíky mladej matere je kniha rýmovaných reflexií, ktoré vznikali pri kočíkovaní a kojení dcéry na pražských cintorínoch, parkoch, detských ihriskách a počas prebdených nocí. Nie sú to celkom básničky, nie je to celkom slam poetry, sú to jednoducho rapíky v textovej podobe. Stačí beat alebo rif gitary a môžete si tie texty predstaviť interpretované aj naživo. Tereza Frecerová ich rada na čítačkách

Anna Ondrejková (1954) pochádza z Liptovského Mikuláša. Pracuje ako knihovníčka, žije v neďalekom Bobrovci. Vydala básnické zbierky Kým trvá pieseň (1975), Snežná nevesta (1978), Plánka (1984), Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov (1993), Nespavosť (1994), Skoromed skorokrv (1998), Havrania, snová (2007), Izolda: sny, listy Tristanovi (2010). Venuje sa divadlu ako herečka, dramaturgička

Kniha nádherných ilustrácií, ku ktorým sú citlivo sformulované básne na mieru. Nechajte sa uniesť výtvarným aj poetickým umením v troch jazykoch - básne sú totiž nielen v slovenčine, ale aj v angličtine a maďarčine. Kniha osloví všetkých milovníkov obrazu a slova.