Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu

Autor sa od roku 1998 venuje nepísaniu.

Kniha \"Hora a jej Líška\" je symbolom symbiózy môjho totemového zvieraťa a miesta, kde žije- jej Hory. Horu nemožno ohraničiť do priestoru či času. Hora je miesto grandiózne ako svätyňa, tiché, vľúdne, ale aj drsné a ničivé. Hora je nepredvídateľná. Hora ľudí toleruje, ale nevyhľadáva. Každá Hora má svoju Líšku. A Líška... aj keď v nej veľa krát blúdi, predsa k nej patrí, a navždy k nej privinie.

Zbierka príspevkov, ktoré boli zverejnené v online časopise Abdon za obdobie prvých piatich rokov - september 2012 až júl/august 2017. Ide o príspevky vytvorené na tému mesiaca. Výber obsahuje pestrú škálu tém i štýlov písania. Povinná jazda pre každého starého i nového abdoňáka.

Kolekcia (rozsahom) strohých básní debutantky Silvie Budayovej je vzácnym a citlivým ponorom do prežívania každodenností, ktoré už však v interpretácii autorky začínajú byť zvláštne jedinečné a skutočne živé aj inak, než by sme si to na prvý pohľad mohli predstavovať. Zbierka básní, ktorú nazvala Ružová noc, sa nesnaží prekryť tmu noci „ružovou optikou“, nič neprikrášľuje ani neidealizuje.

Kniha je zbierkou básní, ale zároveň zaplnená reprodukciami obrazov géniov renesancie akými boli Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raffael či Tizian. Ale aj obrazov géniov baroka a romantizmu, akými boli David, Rembrandt, Skutecký a Szontágh. Obsahuje básne so širokou škálou tematiky viazanej na osudy človeka. Ale je preniknutá aj filozofickými, gnozeologickými a etickými úvahami autora zbierky o ľudskom

Uplynulo vyše sedemdesiat rokov od doby, keď vyšli dve zbierky poézie pod pseudonymom Ria Valé. Kto mohol vedieť, že autorkou píšucou pod pseudonymom Ria Valé nebol Rudolf Dilong, ale žena, mladá a zaľúbená, no pre svoj židovský pôvod skrytá za Dilonga? Navyše, táto žena, Valéria Reiszová, nebola iba Dilongovou žiačkou básnického umenia, ale aj jeho partnerkou, ktorá mu v roku 1942 porodila dcéru.

Zbierka Keď stíchne naša krv je vítaným autorským počinom špičkového slovenského poeta. Posolstvo, zodpovednosť v tvorbe, výnimočný talent, hlboký intelektuálny a umelecký vklad, to všetko sú hodnoty, pre ktoré Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov s vďakou k autorovi prijalo do edičného plánu tento titul. Prepracovaná poetika, bohatý jazyk, vycizelovaná výpoveď bez jediného zbytočného slova,

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako

V zbierke krehkej poézie otvára spisovateľka svoj pocitový svet a intímne prežívanie. Voľne plynúci pramienok presne volených slov zrkadlí dramatické momenty vzťahov, udalostí, pocitov radostí i obáv... Ich múdra spontánnosť vyviera z autentického prežívania a zrkadlí múdrosť sebapoznania. „Moje srdce má prázdniny. Jeho lúče sa dočervena zbláznili a rozliali sa čiernou krajinou.“ Jedna z najvýraznejších

Štefan Cifra prichádza so zbierkou poézie Čo s takým človekom? s cyklami Stretnúť niekoho a Človek v živote (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014). V prvej časti prináša básnické štúdie pováh, vlastností a chýb v správaní človeka, skúma svet okolo seba, krehkosť citu a empatie... Cifra sa ukazuje ako prísny moralizátor, skúmajúci vinu, hriech, ublíženie, žiarlivosť, strach, sebanenávisť a bolesť...

Zbierka lyrickej poézie s erotickým nábojom, smútkom aj ironickým nadhľadom zhmotňuje hľadanie trvalých hodnôt uprostred pominuteľnosti, bezmocnosť nenaplnených želaní i trúfalosť prometeovskej vzbury voči neúprosnému behu času. Ďasná má odkryté, / korene prehnité, / zlatú korunku mu dali. / Ďalší rok v depozitári / so značkou vlani / je už zasadrovaný / v chrupe večnosti..

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu).

Vydanie Básní Františka Andraščíka nadväzujej na edíciu jeho Esejí (vybral, zostavil, predslov a edičnú poznámku napísal Ján Zambor, Levoča: Modrý Peter, edícia Sivá brada, 2006) a vydavateľsky kompletizuje jeho literárny odkaz. Prináša výber z autorovej zbierky Brieždenie (Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1963), úplnú kompozíciu Prísne ráno (Košice: Východoslovenské vydavateľstvo,

Mirka bola dievča plné plánov a ideálov. Vo veku 14 rokov ju však postretla choroba. Osteosarkom znela krutá diagnóza, ktorá jej v sekunde zmenila život. Nastali bezsenné noci plné bolesti tela i duše. V knihe sú myšlienky a úvahy dospievajúcej slečny, ktorá bola duševne na úrovni dospelého človeka. Svoje pocity vyjadrovala v básňach a úvahách o živote, o tom čo cítila. V jednom zo svojich odkazov

Branko Čegec - chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum, autor manifestujúci nedôveru voči jazyku i voči sprofanovanej realite. V deväťdesiatych rokoch rozširuje autoreflexívnosť o bohatšie referenčné vrstvenia

Osnova a útok

Výber ľúbostných básní od súčasných slovenských básnikov. Sú v ňom vyznania už nežijúcich velikánov našej literatúry i básnikov zatiaľ menej známych. Inak sa pozerá na lásku ironicko-vášnivý Vojtech Mihálik, inak satirik Tomáš Janovic, inak sklamaný Ivan Kolenič... Rovnako rozmanito však píšu o láske i ženy: Magda Baloghová, Mila Haugová, Dana Podradská.

Marton nie je slovenský Charles Bukowski spod Tatier, Marton je zrkadlo. Nás všetkých. Koľko je v človeku pekného, toľko je v ňom aj škaredého. A z Martonových naturalistických básní prýšti túžba chytať sa práve koreňov. Špinavých od hliny, polozhnitých, zapáchajúcich, ale ŽIVÝCH! Kto neprijme jeho slová, nie je čistý, je iba vychovaný. A to je kurva rozdiel!

Zbierka básní Petra Šuleja, redaktora kultúrneho štvrťročníka o súčasnom umení Vlna. Predchádzajúce zbierky:, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003).