Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení, a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra z hľadísk.

Čo určuje kto sme a čo budeme žiť? Temperamentnú Naďu Wernerovú privedie nečakané dedičstvo na miesto, kde stretáva svojráznych susedov, ktorí formujú jej talent, túžby aj schopnosť odpúšťať.

Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je \\\"o ženách a mužoch\\\". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž.

Židovský humor v anekdotách je tou esenciou, ktorá má osobitné postavenie. Je charakteristický, sú v ňom prekvapivé pointy, niektoré sú filozofickejšie, niektoré sú veľmi staré.

Chcel byť farmárom. Manželom a otcom.

„Na kúrenie je najlepšie staré drevo, na pitie staré víno, na čítanie starí autori a na dôverné rozhovory starí priatelia“, povedal raz filozof Francis Bacon. Ako vnímajú a cítia priateľstvo dnešní významní Slováci a Česi?

Táto kniha je pomyselnou kronikou života Ruda Krasulu a generačného pocitu jeho rovesníkov. Autor sa zaoberá aj širšími postrehmi o dejinách, či osobnostiach vtedajšej socialistickej éry od Gottwalda počínajúc, cez Novotného, Dubčeka, Svobodu až po Husáka, Jakeša končiac.

Vysoké Tatry, najmenšie veľhory sveta, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodhalených tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín.

Prvá svetová vojna priniesla Európe hrôzu, akú si predtým nik nedokázal predstaviť. Rakúsko-Uhorsko mobilizovalo mužov všetkých svojich národností a nútilo ich položiť život za cisára, ku ktorému necítili úctu, a za krajinu, ktorá im bola žalárom.

Vo svojom najnovšom prozaickom súbore Pascalov tieň sa Jozef Špaček prezentuje príbehmi, v centre ktorých sú v prvej časti knihy takmer výlučne mužskí hrdinovia z učiteľského prostredia, zápoliaci s rôznorodými problémami a ťažkosťami, prameniacimi v ich nie vždy usporiadanom súkromnom živote. Tieto situácie na nich doliehajú s až fatálnou ťažobou (Kentaur, prestupná stanica, Ťažká diagnóza, Pascalov

Len sa nepozri do očí! Je Santiagov nápis, ktorý míňajú tisícky Košičanov dennodenne, dennodenne v ich podvedomiach zanechá stopu, dennodenne ním záhadný writer formuje ich životy tak, ako žiaden iný básnik tohto mesta. Novela písaná ako pocta Košickým nápisom a Santiagovej tvorbe je príbehom, ktorý s týmito nápismi formálne splýva – Kokoschkovským portrétom Košíc, útržkovito oboznamujúcim čitateľa

Prozaik, básnik a novinár Peter Kompiš zasadil román do českého prostredia. Hlavný hrdina Milo Rojko žije alebo skôr živorí v Prahe zamestnaný ako bankový úradník.

Zbierka poviedok za ktorú autorka získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka. Už v prvej próze Miesto pre samotu sa vynára zásadná otázka, ako chápať vzájomné prepojenie oboch substancií v názve rovnomennej knihy.

Štvrtý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty posledných troch kníh Ivana Kadlečíka, fotografickú prílohu a kompletnú bibliografiu autora. Memoárová próza Žiť sa dá len autobiograficky opisuje roky strávené v nútenej izolácii ako disident.

Prísny, takmer sparťanský život úspešného podnikateľa naruší fotografia v novinách. Pripomenie mu jeho dávny vzťah s nevyspytateľnou Alicou a narobí poriadny prievan v jeho papierovom vnútri.

Pararomán Návrat Krista autor vystaval ako literárnu koláž faktografie s fantáziou. „Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora.

Román Stanislava Rakúsa zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia.

Literárny, divadelný a filmový kritik, publicista Ján Rozner (1922 – 2006). V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil ako úspešný beletrista románom Sedem dní do pohrebu, knihou, v ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu jeho manželky, Zory Jesenskej.

Na počiatku bolo slovo. To slovo bolo vypočuté hravou formou a slovná hračka bola na svete.