Autorka v zbierke poviedok prezentuje v čitateľsky príťažlivom podaní nové možnosti umeleckého štýlu, suverénne a ľahké ovládnutie slova, presný a živý jazyk, spontánnosť aj iróniu. Panoptikum postavičiek a jemne presakujúca atmosféra dnešnej Bratislavy dokresľuje dôraz autorky sústrediť sa na vnútorný svet hlavných hrdinov a ich spôsob vyrovnania sa s tragickými bizarnými i neraz grotesknými životnými

Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred.

„Vedz, že blaho národov, nielen nášho maličkého, spočíva i na pleciach žien… A nám tým väčšmi prichodí brať na seba i tú úlohu, lebo sa nám mužskí strácajú. Jedni pre zisk, jedni pre postavenie, jedných žena a okolie premení, druhí prídu do neprajných okolností, i musia mlčať, a najviac okrádajú nás školy…“ Autobiografická novela zo Zlatého fondu SME.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra z hľadísk.

Příběh o dospívání v kraji, který by nikdo nevymyslel. Podlasí, lesnatá oblast mezi Polskem a Běloruskem, je tak trochu zapomenutý kraj.

Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou.

Novela Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky.

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije.

Príhody dvoch priateľov, ktorí sa vybrali na vlastnú päsť poznávať Taliansko. Knižka nás zavedie do oblasti Neapola, na Vezuv a do Pompejí.

Zborník najlepších poviedok 21. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Jakub Zaťovič a porota udelila aj päť prémií, ktoré získala Barbora Hrínová, Júlia Oreská, Eva Ryšavá, Jana Turzáková a Katarína Varsiková. 21. ročníka literárnej súťaže Poviedka 2017 sa zúčastnilo 519 autoriek a autorov.

V knihe esejí autorka cez prizmu večnej témy dobra a zla predostiera zdroje nielen svojich literárnych inšpirácií, ale aj svojich mravných hodnôt a postojov. K tejto reflexii si prizýva spisovateľov, výtvarníkov, filozofov, ale aj svojich blízkych a priateľov.

Kým Marek a Natália študujú v Olomouci, vyzerá to na celkom obyčajný život slovenských vysokoškolákov v blízkom zahraničí. Možno sú občas nezdravo intelektuálni a inokedy príliš naivní, ale v podstate sú ešte normálni.

Úspešná slovenská herečka, moderátorka a autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová vydala pred rokom knihu o materstve Som mama. O živote s dvojičkami, ktoré rastú a menia sa z Knedlí na Dievčatá, napísala aj druhú knihu.

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené.

Otvorené listy Slovákom v Maďarsku začal autor písať do Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku od roku 2005. Zámerom bolo posmeliť rodákov k nezabúdaniu jazyka, akým hovorili ich predkovia a zároveň ich informovať o dianí na Slovensku.

Kniha je súborom autorových časopiseckých a knižných statí.

Hlavní postavou příběhu je vedle Josepha Haydna a vrchního správce Rahiera i mladý Žid Izák Abeles. Přichází do Esterházy jako mladý chlapec a prožije zde deset let.

Všetko sa môže stať, všetko je možné a pravdepodobné. Čas a priestor neexistujú.

Pán Hronu je zbierka poviedok, ktoré sám autor považoval za navždy stratené. Štyri roky po jeho smrti sa vynorili, aby poskytli svedectvo o jeho začiatkoch.