Kniha prírodnej lyriky od majstra nepísania.

Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký

Si palác, kde chcem byť doma. Si ruža, čo krásne vonia nad fialkou tvojho lona. Júlia, stoj večne o mňa! Vyjde slnko tvojich očí spopod uhlia na obočí, zasvietiš mi ním aj v noci, si nádej, čo má ma v moci. Podobne ako to slnko z Júliiných očí vychádza vo vydavateľstve Perfekt aj tvorba vynikajúceho básnika a Shakespearovho súčasníka Balassiho Bálinta - Valentína Balašu (1554 - 1594). Rodák zo Zvolenského

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť. Kniha je prierezom jeho poézie tak ako ju uchovali v rôznych vrstvách, formátoch a protokoloch počítače v priebehu času. Členenie knihy rešpektuje motivickú líniu a vytvára dynamický celok, ktorý neunaví, ale neustále otvára nové a nové okná a dáva možnosť žasnúť nad tým, čo všetko dokáže

Daniel Hevier má za sebou obdivuhodnú, vyše štyridsaťročnú spisovateľskú kariéru s vyše sto knižkami pre deti aj dospelých, pred sebou viacero rozpísaných diel a množstvo plánov do budúcnosti. Napriek bohatým literárnym aktivitám sa obzrel späť na svoju básnickú tvorbu a pripravil z nej výber „best of Hevier“. Kniha svojím moderným vzhľadom a stále aktuálnou básnickou výpoveďou má ambície osloviť nielen

Augustín (Gusto) Dobrovodský (1947 – 1999), neprehliadnuteľná postava bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, vyštudoval sociológiu, no odmietol sa podriadiť profesijným kompromisom. Živil sa ako kurič, letá trávil na kysuckých Brízgalkách, podieľal sa na príprave a nakrúcaní niekoľkých filmov Dušana Hanáka, organizoval happeningy i ochranárske aktivity. Kniha básní Kurič v letnom kine je sumárom

Tretia zbierka básní, v ktorej autorka nadväzuje na osobnú lyriku svojej predchádzajúcej poézie. Tematicky sa orientuje na rodný kraj, na spomienky a vzťahy k najbližším osobám, s ktorými v ňom žila, i na minulé a terajšie rodinné väzby. Jej poetika je založená na jemnej lyrickej, zväčša prírodnej metafore, ktorou citlivo, ale dynamicky zachytáva svoje spomienky i realitu vnútorného, osobného sveta.

Zrkadlenie. Zachytenie, odrazenie... Už samotný názov básnickej zbierky napovedá o nejednoznačnosti a skrytých významoch slov. Viacvýznamovosť a mnohoznačnosť sú atribúty, ktoré sa stávajú dominantou a základom autora, a vďaka ktorým sa čitateľ takmer ihneď ponorí do textu. Tono Škreko otvára tému, ktorá je veľmi hlboká a večná. Láska, cit, životný princíp rezonuje celou zbierkou. Pokora, radosť, potešenie,

Útla kniha veršov vychádza s vlastnými ilustráciami autora básnickej zbierky Gregora Nadzama.

Zbierkou sa Jozef Ivan prezentuje ako jemný, citlivý a vnímavý človek. Hľadá v nej podstatu a zmysel ľudského života, jeho pravé hodnoty ukryté hlboko pod povrchom vecí a javov. Volí zaujímavý výber témy, predkladá nádherné lyrické časti, v ktorých sa prejavuje jeho talent pre výber umeleckých jazykových prostriedkov. Dielo je výkričníkom do duše dnešného precivilizovaného a pretechnizovaného človeka,

Anna Ondrejková (1954) pochádza z Liptovského Mikuláša. Pracuje ako knihovníčka, žije v neďalekom Bobrovci. Vydala básnické zbierky Kým trvá pieseň (1975), Snežná nevesta (1978), Plánka (1984), Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov (1993), Nespavosť (1994), Skoromed skorokrv (1998), Havrania, snová (2007), Izolda: sny, listy Tristanovi (2010). Venuje sa divadlu ako herečka, dramaturgička

Pamätáte Majku Bednárik Tarabovú? Jej skvelé lyrické básne... Keď som mal prednášku v Hlohovci, v Kine Úsmev, čítala so mnou na pódiu básne... A potom dostala cievnu mozgovú príhodu. Príbeh, akých sa denne odohráva niekoľko. Ako spisovateľku ju však ochorenie poznačilo zásadným spôsobom: Stratila schopnosť tvoriť. Z večera do rána sa stala mlčiacou poetkou, odvtedy už nenapísala ani jednu báseň. Jej

V básnickej zbierke Rozlomená pečať z pera významného slovenského básnika Jána Švantnera, sa stretá pradávna japonská lyrika päťveršovej tanky a kresťanská symbolika čísla 33 vyjadrujúceho bolesť i nádej. Hoci každá báseň je tematicky relatívne samostatnou výpoveďou s vlastným obrazom, jednotný autorský tón umožňuje prirodzené plynutie motívov, ktoré podčiarkuje ideový základ celej zbierky – autorovo

Možnosti neúspechu Ivony Pekárkovej sú, azda paradoxne, básnickou zbierkou o úspechu – o predstavách a očakávaniach, ktoré od nás má spoločnosť a napokon aj my sami. Rovnako, ako v predchádzajúcich zbierkach Lepšia verzia seba alebo Manželská poézia (spolu s Vladom Šimekom), aj v Možnostiach neúspechu vystupuje Pekárková ako precízna pozorovateľka s mimoriadnym zmyslom pre humor a prepracovanou poetikou.

Osobitosť a svojbytnosť tejto nenápadnej poézie je v mĺkvom pozorovaní sveta. Štrbina, cez ktorú sa díva ľudské oko, je zároveň trhlinou. Naliehavosť a napätie sa stupňuje v krehkosti zachytenia prítomného okamihu, v nehlasnom žmurknutí prelamujúcom ticho. V objektíve oka sa odráža pominuteľnosť chvíle a nástojčivá, nemá mágia vecí. Výsledný obraz (krátko pred jeho zmiznutím) má byť zbavený akejkoľvek

Slovami autora, Breviár lásky je zostrihom novších, ale aj starších , poväčšine nikde nepublikovaných textov, básní, bonmotov a rozličných zápiskov

Poetika, akú prinášajú básnické miniatúry Viktora Suchého, je veľmi náročná, vyžaduje si od autora neobyčajnú mieru sústredenia, zaujatia javmi, ktoré ho obklopujú. Predstavuje doslova umenie koncentrácie. Výsledkom sú verše, pri ktorých bolo vážené každé slovo. Typická pre ne je dôvera vo význam naoko bežných, jednoduchých objektov a ich fragmentov, akými sú „maják sanitky“, „šálka“ či „ryba so zemiakmi“.

MARÍNA - veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre. Považuje sa za ústredné dielo slovenského romantizmu. A. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú.