Peter Pistanek 1960-ban született Dévényújfaluban. A benne rejlő amatőr szakácsi potenciált már egész kis gyerekként felfedezte magában, mikor a Sunar márkájú tejport kakaóval összekeverve sikerült feltalálnia az instant kakaót. Tizenhárom évesen, a szüleinek főzte élete első gulyását - ennek elkészítését utóbb tökélyre fejlesztette. Nem szereti a rizsfelfújtat, a krumplistésztát, a köménymagos levest,

Ako žila Čachtická pani, keď sa po vydarenom únose ocitla znovu vo väzení? V tomto románe budeme sledovať jej ďalšie roky po vynútenom návrate z Füzéru.

Je to životný príbeh čudného, málo sympatického hrdinu, ale Slováčiska ako sa patrí, našinca, potrimiskára, zbabelca a plebejca, z rodu tých vždy ľahko prispôsobivých a spoľahlivých sluhov a nemilosrdných drábov, na ktorých táto hrdá Kocúrkovská republika odjakživa stála a i dnes spoľahlivo stojí... Autor rozohráva príbehy, v ktorých sa plebejskosť prejavuje práve tak gestami prirodzeného odporu proti

Autor pôsobil vyše 15 rokov ako geológ a vedúci našej expedície v afrických štátoch, ktoré ležia na 13. rovnobežke. Prinášal tam ľuďom vzácny dar - vodu.

V roku 2010 mu vo vydavateľstve PETRUS vychádza kniha Príbehy Považského Sokolca s ilustráciami Rudolfa Krivoša. Knižka postúpila do finále desať najlepších prozaických kníh literárnej ceny Anasoft litera 2011.

Tri poviedky – tri sfilmované príbehy, ktoré majú čo povedať aj súčasným čitateľom. Zachytávajú rôzne spoločenské vrstvy s problémami aktuálnymi aj dnes.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra z hľadísk.

Autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna. Putovanie po Slovensku aj po svete od Michaloviec cez Palermo až do Kábulu.

Michal Šanda sesbíral v posledních letech řadu ocenění, byl nominován na Magnesii Literu, získal komiksovou cenu Muriel nebo mezinárodní Bologna Ragazzi Award. Seřazením do kompaktního více než tisícistránkového svazku Generál v umyvadle plném blues se vyjevují skryté souvislosti a vazby mezi jednotlivými autorovými počiny básnickými, prozaickými, dramatickými a publicistickými.

Ďalšou novinkou z vydavateľstva Tranoscius, ktorá práve prichádza na knižný trh, je výber z literárnej tvorby Jany Bodnárovej s názvom Čas a (bez) čas. Ide o posledný – siedmy zväzok edície Profily, ktorú vo vydavateľstve vytvoril a editorsky viedol nedávno zosnulý Vladimír Petrík.

Uršulu Kovalyk můžeme považovat za feministickou autorku, ovšem Krasojezdkyně je její nejméně feministické dílo. V této postmoderní novele můžeme nalézt řadu různých linií: sociální, národnostní, politickou, erotickou, fantastickou a další; rozbíjení stereotypů žensko-mužského světa je téměř až na posledním místě.

Literárny historik a bibliograf Michal Chrástek vydal v roku 1870 vo Viedni Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Zlatý fond SME prináša čitateľom povesti z tohto Zborníka.

Dramatický príbeh z čias balkánskych vojen. Populárny herec stojí tvárou v tvár vojnovému násiliu, ktoré ho podnecuje k prehodnoteniu svojho života aj hodnôt, pre ktoré žil.

Aj skúsený majster psychotrilerov by mal čo robiť, aby vymyslel podobný príbeh, aký ponúka táto kniha. Lenže všetky udalosti opísané autorom sa skutočne stali.

Príbeh dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšajú každý po svojom odpútať od rodného kraja, kde ich nečaká žiadna perspektíva. Fedy študuje v hlavnom meste a neskôr pracuje v medzinárodnej firme.

Najvýznamnejšie a najvýraznejšie dielo slovenskej literatúry na tému Veľkomoravskej ríše a cyrilo-metodskej misie je historický román Milana Ferka Svätopluk.

Ako sa ponoriť do seba samej v oku Iného, opustiť územie ženských monodrám, rozptýliť sa vapofatickej reči a nestratiť sa?

Publikácia prináša čitateľovi dvadsaťpäť textov dvadsiatich piatich slovenských autorov (Balla, Beňová, Bodnárová, Dobrakovová, K. D. Horváth, T. Horváth, Hvorecký, Juráňová, Kapitánová, Karpinský, Kerata, Kocúr, Kompaníková, Kopcsay, Kovalyk, Krištúfek, Lavrík, Litvák, Pankovčín, Rankov, Sibyla, Staviarsky, Šikulová, Vadas, Žuchová). Autori debutovali po roku 1989 a vybrané poviedkové texty (s výnimkou

Staršia zbierka poviedok Dušana Dušeka Náprstok vychádza v novšom vydaní. Ako sám píše na obálke pôvodného vydania: „V tejto knižke všeličo chýba, ale možno je v nej niečo také, čo zase chýba inde.“

Pán Hronu je zbierka poviedok, ktoré sám autor považoval za navždy stratené. Štyri roky po jeho smrti sa vynorili, aby poskytli svedectvo o jeho začiatkoch.