Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža. Kniha je

Desať mien. Desať sebavedomých hlasov súčasnej českej a slovenskej poézie. Desať ročníkov literárnej súťaže Básne SK/CZ. Zborník jubilejného 10. ročníka československej literárnej súťaže je možné čítať ako správu o najčerstvejšom dianí v básnickom umení; aj tento rok prebiehalo hodnotenie anonymne, aj tento rok sa vo finálovej desiatke ocitli etablované známe mená vedľa mien, ktoré zatiaľ nepublikovali

Született vesztesek, naiv, nyeretlen kétévesek, a dolgok pozitív oldalát látni képtelen hősök bolyongnak a Nyeretlen egyszerre ismerős és idegen tereiben. A kukák tele vannak nyeretlen szelvényekkel. Vajon környezetünk csinál belőlünk lúzert, vagy mi tesszük élhetetlenné környezetünket? Van-e jogunk mást hibáztatni fiaskóinkért, és van-e jogunk nem kihasználni a lehetőségeinket? Miért elég valakinek

Básnická zbierka, prvé vydanie vyšlo v roku 1988 po tom, ako jej autor nemohol osemnásť rokov publikovať.

Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita. Černozem je substrát poslednej zá

Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez

Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou

Štvrté vydanie zbierky Motýľov s kolážami Pala Čejku. Hravým básničkám nechýba paródia, čierny humor a groteskná absurdita. Autor básnických textov je talentovaný kabaretier, ktorý nadväzuje na poetiku Osvobozeného divadla, Lasicu a Satinského, a najmä súčasnej českej grotesky. (Dado Nagy)

Básnický debut mladej poetky Simony Dolníkovej (1997) Polychromatické jablko je rozdelený do 4 tematických cyklov s názvami: Leto v pôrodnici, Jeseň v tieni drôtu, 180 stupňové leto a Prvé svätenie jari. Názov Polychromatické jablko má známy biblický podtón, avšak svieti všetkými farbami pokušení a po odtrhnutí vyháňa do všetkých sfér života. Sú to teda básne pokleskov, nezvratných osudov, bežných

Kniha je zbierkou básní, ale zároveň zaplnená reprodukciami obrazov géniov renesancie akými boli Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raffael či Tizian. Ale aj obrazov géniov baroka a romantizmu, akými boli David, Rembrandt, Skutecký a Szontágh. Obsahuje básne so širokou škálou tematiky viazanej na osudy človeka. Ale je preniknutá aj filozofickými, gnozeologickými a etickými úvahami autora zbierky o ľudskom

Narodila sa ako jediné dieťa Juraja a Emílie Krajčovcov v Hontianskych Moravciach. Vyštudovala Učiteľský ústav v Banskej Štiavnici, kde spoznala aj svojho budúceho muža Jaroslava Filipa. V roku 1948 sa vzali a obaja učili v Hontianskych Moravciach. Tam sa narodili aj ich štyri deti. Najstarší, Jaro Filip bol hudobníkom, hercom, spevákom, komikom a vášnivým propagátorom IT technológií. Kvôli jeho štúdiu

Básnická zbierka

Básnická zbierka Nech je nebo všade je pokračovaním priaznivo prijatého debutu More srdca. Nech je nebo všade vyšlo na jar 2010 a obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz sú však vo farebnom prevedení, pričom druhé vydanie

V zbierke básní Leto v kolíske jabloní od Blanky Poliakovej nájde čitateľ obdiv poetky ku každoročne ožívajúcej, obnovujúcej sa prírode, lásku k blízkym, radosť zo života, mier duše, vzácnu vyrovnanosť s ľudským údelom. „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou

SEN O BIELOM MOTÝĽOVI je príbeh života, citlivo vnímaný očami autorky, sú to básne, ktoré môžete vo chvíľach pokojného času pre seba vychutnávať ako teplý čaj, dúšok po dúšku. Zbierka je rozdelená chronologicky do 5 častí. Témy básní prechádzajú od prírodných motívov a živlov cez blízke vzťahy, psychologické ponory do prežívania, snívania a fantázie, ktoré sa prirodzene pretkávajú s realistickými motívmi.

Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase. Súčasťou jej identity je tiež napojenie na dejiny

Lucia Sárköziová (1994) svoje prvé básne napísala v dvanástich rokoch. Napriek veku sa originálne a zároveň vyzreto pohráva s večnými témami lásky, mladosti či smrti. Ako sama vraví: \"Píšem z viacerých dôvodov - z osobnej potreby písať, z pocitu, že tým niečo dobré dávam ďalej, chcem dať každému vedieť, že v tom nie je sám - či už v bláznivých snoch alebo ťažkých myšlienkach. Tiež je to môj vyjadrený

“Keď sa autori rozhodnú vydať zbierku básní, každý vlastnú, no v spoločnej knihe, buď ide o antológiu, alebo manifest. Pôvodne plánovaný názov projektu – Trikolóra, ktorý pretrval vo výtvarnom spracovaní Ani Ostrihoňovej, skôr svedčí o tom druhom, lebo tieto individuálne poetologické vklady vytvárajú synergický emblém akcentujúci zabudnuté humanistické ciele súcˇasnej západnej civilizácie. Ale výsledný

Radoslav Rochallyi v jeho Rovnicovej poézii pracuje vo vizuálnej matematickej forme. Rochallyi razí myšlienku, že forma nasleduje funkciu a preto pristupuje k vizuálu funkčne a teda jeho aranžmány aj keď na prvý pohľad schematické, intenzívne pozývajú čitateľa, aby sa presunul do priestoru špekulácií. V knihe Rovnicová poézia je viditeľný rukopis hybridnej tvorby s prvkami Novej avantgardy, Concrete

SLÁVNOSŤ VESMÍRNYCH SVETIEL – záhadný, fascinujúci svet nášho Slnka a vesmíru je interpretovaný ako balans medzi niečím príťažlivým, zároveň trochu zakázaným aj vítaným, nepoznaným a neustále tajomným. Vstup na zakázané územie ponúka plné priehrštie podnetov na zamyslenie, pretavenie do veršov inšpirovaných krehkou krásou, ktorú tak hriešne opomíname. Veď to sme my, ktorí ho často kazíme, Slnku by