Eva Hajdu pochádza z Lučenca, v súčasnosti žije v Košiciach, kde pôsobí v slobodnom povolaní ako redaktorka, literátka a publicistka. Svoju literárnu tvorbu odštartovala nekonvenčne ladenými rozprávkovými príbehmi.

Autorka tejto knižky má rada, keď pri čítaní cíti, že napísaný text má „dobrý ťah“ ako komín. O čosi podobné sapokúsila aj sama v knižke, ktorú práve držíte v ruke, nie komín, ona nám pod nos rovno strká dom, domček jedným ťahom, poviedky o detstve, dospievaní aj o tom čo bolo potom – v prvej časti Je mi leto... V druhej časti Spoviedky, spovedá zo života – niekedy sama seba, inokedy ľudí, ktorý ju

Najťažšie boje zvádzame sami so sebou, so svojimi vlastnými desmi, besmi a strachom, ktorý v konečnom dôsledku určí, kto sme. Zbabelci a alibisti alebo tí, čo riskovali.

Vozit Nory v MHD není jen tak! Jednak je tam mnohem větší zima než na Slovensku, a podle Ondrejova psaní i mnohem větší sranda. Ale to může být i jeho stylem.

Debutová zbierka poviedok, v ktorej autor čerpá z dôverne známeho dedinského prostredia a z poznania ľudí, ktorí v ňom žijú. Jednotlivé príbehy rozdelené do troch častí (V rukách, Z ulice, Jazvy) hovoria o osudoch ľudí vyšších i najnižších spoločenských vrstiev, medzi ktorými sa vyskytnú nielen postavy z miestnej oligarchie, ale aj radoví občania so svojimi snami a prehrami, deti, dôchodcovia, alkoholici,

Ľudský život je sprevádzaný predstavami, snami a nádejami o svete, aký ho chceme mať. V istom veku však pochopíme, že sa nedá zmeniť podľa nášho želania.

Poviedka 2014: Zborník najlepších poviedok literárnej súťaže Poviedka 2014. Komisia v zloženíVlado Balla, Márius Kopcsay a Karol D. Horváth vybrala týchto finalistov: Michal Baláž - Štruktúrovaný zázrak Marek Grajciar - Imitovanie špirál Karol Hajdu - Drobné nepríjemnosti Júlia Landová - Starý dom Martin Longa - Júlia Miro Macko- Stretnutia Dominika Madro - Malá čiastka zeme Mira Pjontek - Rozptylová

Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Strhujúci nový román autora bestselleru Vtedy v Lošonci je o písaní a sile fantázie. Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť.

\"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci.

Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality.

„Moji rodičia mi za mlada vtĺkli do hlavy, že ,pozdraviť je slušnosť, ale odzdraviť je povinnosť\'. Nuž, niektorým ľuďom som predtým odpovedal na pozdrav so zaťatými zubami. Dnes už nemusím, pretože po Inventúre ma konečne prestali zdraviť oni.“ Okrem tohto čitateľského ohlasu na svoj životopis sa Andrejovi Hrycovi dostalo aj iného ocenenia: 20-tisíc predaných výtlačkov a množstvo pozitívnych listov,

Deväť príbehov, v ktorých sa priam magicky spája rozprávačský talent Kataríny Mikolášovej s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Široký záber z hľadiska času od prehistorickej doby po dnešok určuje aj výber postáv, ktorým – skutočným aj vymysleným – sa autorka dostáva pod kožu, hlboko do duše i do srdca.

Vypijete vaňu? Čo chutí chlpatým?

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a

Namiesto intímneho denníka sa pred nami rozvíja prúd filozofických reflexií pospájaných do celku uvoľnenou hrou asociácií a básnických metafor...Keď prijmeme Markošovu hru, budeme bohato odmenení. Pod vplyvom autorovho kúzla sa premeníme na pozorné oko, zahľadené do vnútra i navonok: Staneme sa sústredeným pozorovateľom svojho vlastného bytia.

Život na základnej vojenskej službe ako ho videl a zažil špagát Johny Salónka! Povedal mi, že vojaci sú opití, tak ich zbalil. „Ale okrem toho urobili niečo zlé?“ Fakt blbá otázka, lebo vojak socialistickej armády nesmie slopať.

Aforizmy patria starým múdrym mužom. Tieto aforizmy sú rovnako múdre, len ich autorka je 19-ročná gymnazistka.

Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird´s-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psychológie a medicíny.

Všetko sa môže stať, všetko je možné a pravdepodobné. Čas a priestor neexistujú.

Slovenská chrípka je zbierka poviedok z dedinského a malomestského prostredia, ktoré sa snažia láskavou, vtipnou formou pranierovať tupotu, alkoholizmus a iné neduhy slovenského vidieka. Nie sú to poviedky mentorské, agitačné, ale skôr divoké až mysteriózne, ukazujúce dobré stránky zdanlivo beznádejných ľudí.